Konsolidácia 2025: 73 % Slovákov považuje zníženie príjmov za nespravodlivé. Prieskum odhaľuje tvrdú realitu slovenského trhu práce

Konsolidačné opatrenia roztrhli spoločnosť: Prieskum odhaľuje masívnu nespokojnosť

Výsledky sú jednoznačné: 73 percent respondentov považuje zníženie čistých príjmov v dôsledku vyšších daní a odvodov za nespravodlivé voči pracujúcim. Iba 11 percent opýtaných akceptuje tieto opatrenia ako nevyhnutné pre stabilizáciu verejných financií.

Čo presne sa zmenilo od januára 2025

Vládny konsolidačný balík priniesol zmeny, ktoré zasiahli takmer každého občana. Základná sadzba DPH vzrástla z 20 na 23 percent, čo sa okamžite premietlo do cien tovarov a služieb. Pre mnohých ľudí to znamená stovky eur dodatočných výdavkov ročne.

Najviac však Slovákov trápi zvýšenie odvodov a daní spojené so znížením čistého príjmu, čo uviedlo až 46 percent respondentov. Na druhom mieste figuruje rast cien a inflácia s 39 percentami. Tieto dve témy dominujú každodenným rozhovorom slovenských domácností.

Prepúšťanie verzus emigrácia

Obavy z konsolidačných opatrení presahujú rámec domácich financií a zasahujú priamo do stability pracovného trhu. Prieskum odhalil znepokojujúce očakávania slovenských zamestnancov a podnikateľov.

Až 55 percent respondentov očakáva na trhu práce prepúšťanie alebo znižovanie miezd. Tento pesimistický výhľad nie je bezpredmetný. Keď firmy čelia vyšším daňovým a odvodovým zaťaženiam, často reagujú znižovaním nákladov na pracovnú silu.

Ešte znepokojujúcejšie je, že 31 percent opýtaných predpokladá, že opatrenia podporia odchody Slovákov za prácou do zahraničia. Slovensko sa tak môže opäť postaviť čelom k odlivu kvalifikovanej pracovnej síly.

Realita očami generálnej riaditeľky MAXIN’S Group

Štatistické dáta prieskumu potvrdzujú aj skúsenosti priamo z terénu. O tom, ako konsolidácia reálne mení vzťahy medzi firmami a zamestnancami, sme sa rozprávali s Katarínou Garajovou, generálnou riaditeľkou personálnej agentúry MAXIN’S Group.

1. Je z výsledkov prieskumu zrejmé aké zmeny budú mať najväčší dopad na fungovanie trhu práce?

Podľa Kataríny Garajovej je situácia kritická na oboch stranách barikády:

„Zvýšenie odvodov a daní je kľúčové, pretože zníži čistý príjem zamestnancov a zvýši fixné náklady firiem. V kombinácii s rastom cien to vytvára tlak na rozpočty domácností aj podnikateľov. Pre firmy to znamená menší priestor na investície do ľudí a to najmä do vzdelávania, pre zamestnancov vyššiu citlivosť na každé euro.“

2. Ako sa bude vyvíjať mzdová politika – rast alebo stagnácia?

Hoci firmy čelia vyšším nákladom, zamestnanci budú podľa odborníčky žiadať viac.

„Očakávame tlak na zvyšovanie miezd. Ľudia sa budú snažiť kompenzovať stratu,“ vysvetľuje Garajová a dopĺňa dáta z praxe: „Z výsledkov prieskumu dnes vieme, že 11 % plánuje rokovať o vyššej mzde a 28 % respondentov si bude hľadať lepšie platenú prácu. Firmy však budú opatrné, čo môže viesť k napätiu a vyššej fluktuácii.“

3. Pripravujú sa firmy na krízové scenáre a prepúšťanie?

Obavy 55 % ľudí z prieskumu Ipsos ohľadom prepúšťania nie sú neopodstatnené.

„Áno, najmä v odvetviach s nízkymi maržami (potravinárstvo, gastro, retail, služby). 55 % ľudí sa obáva prepúšťania alebo znižovania miezd, čo naznačuje, že firmy už komunikujú optimalizáciu nákladov, obmedzenie alebo pozastavenie náborov, benefity, či presun na flexibilné formy práce,“ potvrdzuje Garajová.

4. Až 55 % respondentov sa obáva prepúšťania alebo znižovania miezd.

Vidíte z vašej praxe, že by sa firmy pripravovali na takýto scenár, alebo je zatiaľ trh stabilný?

„Trh je zatiaľ relatívne stabilný, ale firmy už vyše 1,5 roka zvažujú úsporné opatrenia, najmä v administratíve a službách. Kľúčové bude sledovať prvý kvartál.“

5. Prieskum ukazuje, že tretina ľudí uvažuje o práci v zahraničí.

Je to reálne riziko odlivu pracovnej sily, alebo skôr okamžitá reakcia na neistotu?

„31 % ľudí zvažuje prácu v zahraničí. Ide skôr o reakciu na neistotu než masový trend, ale firmy by mali byť pripravené na vyššiu fluktuáciu a konkurenčný boj.“

6. Respondenti deklarujú, že plánujú šetriť, menej cestovať a obmedzovať služby.

Môže toto správanie obyvateľov spätným efektom zasiahnuť aj zamestnanosť v gastro, retaili či cestovnom ruchu?

„Áno, obmedzenie cestovania, zábavy a reštaurácií (deklaruje 33 %) môže spôsobiť pokles dopytu v gastro, retaili a cestovnom ruchu, čo sa prejaví aj na zamestnanosti.“

7. Časť ľudí plánuje hľadať lepšie platenú prácu alebo druhý príjem.

Očakávate na začiatku roka zvýšený pohyb na pracovnom trhu a väčšiu fluktuáciu?

„Očakávame zvýšenú fluktuáciu, keďže tretina ľudí plánuje hľadať lepšie platenú prácu alebo druhý príjem. To znamená vyšší tlak na HR oddelenia už začiatkom roka.“

8. Aké odporúčania by ste v tejto situácii dali firmám – aby si udržali ľudí, ale zároveň zvládli rast nákladov a ekonomické obmedzenia konsolidácie?

Katarína Garajová odporúča päť hlavných pilierov pre firmy:

Transparentná komunikácia: Vysvetliť dôvody a plány.

Flexibilita: Ponúkať home office a skrátené úväzky.

Nepeňažné benefity: Využívať štátnu pomoc pri vzdelávaní a projekty, aby mali zamestnanci možnosť osobnostne rásť.

Cielené odmeňovanie: Udržať kľúčových ľudí aj pri vyšších nákladoch.

Predvídavosť: Sledovať nálady zamestnancov a reagovať skôr, než odídu.

Ako Slováci reagujú na konsolidáciu

Prieskum Ipsos nesledoval len názory, ale aj konkrétne reakcie občanov na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu. Slováci nečakajú so založenými rukami a prijímajú aktívne opatrenia, čo potvrdili aj slová Kataríny Garajovej o tlaku na mzdy a hľadaní novej práce.

Prvý reflex: Škrty v rodinných rozpočtoch Najpočetnejšia skupina respondentov plánuje škrtať výdavky a viac sledovať akcie a zľavy. Supermarkety zaznamenávajú zmenu nákupného správania, keď zákazníci čoraz častejšie siahajú po privátnych značkách.

Aktívne riešenia: Hľadanie príjmov a úspory Časť občanov nereaguje pasívne. Mnohí plánujú:

Hľadať lepšie platenú prácu alebo vedľajší príjem – ako uviedla aj K. Garajová, až 28 % ľudí zvažuje zmenu práce kvôli platu.

Viac si odkladať do rezervy – napriek nižším príjmom rastie snaha o vytváranie finančného vankúša.

Zvažovať prácu v zahraničí – zahraničné trhy práce lákajú vyššími mzdami.

Skúsiť dohodnúť zvýšenie mzdy – zamestnanci sa chystajú vyjednávať so zamestnávateľmi o kompenzácii strát.

Prečo vláda pristúpila ku konsolidácii

Na pozadí týchto čísiel stojí vážna ekonomická realita. Slovensko čelilo deficitu verejných financií, ktorý v roku 2024 prekročil šesť miliárd eur. Ako uviedol minister financií Ladislav Kamenický pri predstavení konsolidačného balíka: „Každý v tomto štáte sa musel poskladať na to, aby sme pristúpili k tejto konsolidácii.“

Kritické hlasy: Konsolidácia zaťažuje občanov, nie štát Odporcovia konsolidačného balíka argumentujú, že vláda preniesla hlavné bremeno úspor na plecia občanov a firiem. Expertné odhady naznačujú, že približne 80 percent dodatočných nákladov, ktoré vláda uvalí na firmy, sa nakoniec premietne do cien pre spotrebiteľov.

Ďalšie vlny konsolidácie a výhľad do budúcnosti

Konsolidácia roku 2025 nebola koncovým bodom. Pre rok 2026 vláda pripravila ďalší balík opatrení. Medzi plánované kroky patrí zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu pre SZČO či zrušenie niektorých štátnych sviatkov.

Expertné hodnotenie: Budúcnosť slovenského trhu práce Ekonómovia varujú, že kombinácia vyšších daní, rastúcich cien a neistoty na trhu práce môže viesť k stagnácii ekonomiky. Znížená kúpyschopnosť obyvateľstva sa premietne do nižšieho dopytu, čo môže firmy v nízkomaržových sektoroch (ako spomínala K. Garajová – gastro, retail) donútiť k ďalšiemu prepúšťaniu.

Signály, ktoré treba sledovať v najbližších mesiacoch:

Miera nezamestnanosti – každý nárast by potvrdil obavy z prepúšťania.

Priemerná mzda – reálny rast miezd môže zmierniť dopad konsolidácie.

Migračné štatistiky – počet Slovákov odchádzajúcich za prácou do zahraničia.

Rozdelená spoločnosť hľadá cestu vpred

Prieskum Ipsos v kombinácii s odborným pohľadom spoločnosti MAXIN’S Group odkryl bolestivú pravdu o stave slovenskej spoločnosti. Sedemdesiatri percent opýtaných považuje zníženie čistých príjmov za nespravodlivé. Firmy sú pod tlakom fixných nákladov a zamestnanci pod tlakom životných nákladov.

Ako zdôraznila Katarína Garajová, kľúčom k zvládnutiu tohto obdobia bude transparentná komunikácia medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Nasledujúce mesiace ukážu, či bola konsolidácia skutočne nevyhnutnou cestou k stabilite, alebo či jej sociálne náklady – v podobe fluktuácie a straty dôvery – prevýšia ekonomické prínosy.

Zdroj: Ipsos, reprezentatívny prieskum – 03. 11. 2025.