Zamestnanci zo zahraničia: šanca alebo problém pre Slovensko?

Na Slovensku pracuje viac než 129-tisíc cudzincov, čo je najviac v histórii. Firmy pritom hlásia vyše 107-tisíc voľných pracovných miest a nezamestnanosť klesla na 3,86 %. Čísla hovoria jasne – bez zahraničných pracovníkov by sa mnohé linky zastavili.

Otázka už neznie, či ich potrebujeme, ale ako ich vieme integrovať a pritiahnuť aj tých najkvalifikovanejších.

Viac práce než ľudí

Slovenský pracovný trh je v napätí, pretože práce je viac než ľudí. Len v júli 2025 hlásili firmy 107 033 voľných miest – druhá najvyššia hodnota za posledných 25 rokov.

Disponibilná nezamestnanosť klesla na 3,86 %. To znamená, že väčšina Slovákov, ktorí chceli a mohli pracovať, už prácu má.

Práve preto rastie počet cudzincov. K 1. júlu 2025 ich bolo zamestnaných 129 170. Najväčšiu skupinu tvoria Ukrajinci (takmer 48-tisíc), ďalej pracovníci z juhovýchodnej Ázie (15-tisíc), Srbi (9-tisíc) či pracovníci z postsovietskych krajín (9-tisíc).

„V praxi už dnes neporovnávame Slováka s cudzincom, ale obsadené miesto s neobsadeným. Každá neobsadená linka stojí firmu reálne peniaze,“ vysvetľuje Katarína Garajová z personálnej agentúry MAXIN´S Group, ktorá si v roku 2025 vybojovala pozíciu jednotky na slovenskom HR trhu.

Viac rúk, ale aj viac mozgov

Podiel cudzincov vo vysokokvalifikovaných pozíciách klesá. Pred desiatimi rokmi bolo viac než 40 % zahraničných pracovníkov špecialisti alebo technici, dnes je to približne polovica.

Naopak, prudko rastie podiel ľudí v pozíciách operátorov výroby, vodičov, skladníkov či pomocných pracovníkov. Symbolom je modrá karta – pracovné povolenie pre expertov z tretích krajín. Slovensko v roku 2024 vydalo iba 20 kariet, do júla 2025 pribudlo 27. V porovnaní s Českom alebo Poľskom je to zanedbateľné číslo.

„Ak chceme prilákať mozgy, musíme sa správať ako krajina, ktorá o ne stojí. Rýchle procesy, digitálne služby a podpora pre celé rodiny sú dnes štandardom u našich susedov,“ hovorí Katarína Garajová.

Tri veci, ktoré rozhodujú

Skúsenosti firiem aj personálnych agentúr ukazujú, že úspech stojí na troch pilieroch:

• Procesy – jednotné a digitalizované postupy, rýchle rozhodovanie, jasne nastavené kvóty.
• Integrácia – bývanie, základné jazykové vzdelanie, doprava a mentor priamo na pracovisku.
• Kvalifikácia – Slovensko potrebuje nielen viac rúk, ale aj viac mozgov. Úprava podmienok modrých kariet, konkurencieschopné odvody a prostredie vhodné pre celé rodiny.

Nové pravidlá hry

Od júla 2025 Slovensko zaviedlo povinnosť pre cudzincov pri dlhodobom pobyte preukázať znalosť slovenčiny na úrovni A2. Pre modrú kartu platí platový limit 1,2-násobku priemernej mzdy (1 829 € mesačne).

Zaviedli sa aj kvóty na prechodné pobyty pre podnikateľov. Opatrenia chránia trh pred dumpingom, no zároveň predlžujú a komplikujú proces pre firmy.

„Platové prahy majú logiku – bránia nefér konkurencii. Ale kritické je, ako dlho trvá proces. Ak firma čaká mesiace, často rozhodne konkurencia v zahraničí, nie my,“ dodáva odborníčka z MAXIN´S Group.

Šanca, nie problém

Slovenská skúsenosť je jasná – rekordná zamestnanosť cudzincov ide ruka v ruke s rekordným dopytom firiem. Debata „šanca alebo problém“ je v roku 2025 vyriešená číslami.

Cudzinci sú šancou – ak štát aj firmy zabezpečia férový výber, rýchle procesy a dobrú integráciu.

„Cudzinci nie sú riziko. Sú riešenie. A ak chceme myslieť nielen na dnešné smeny, ale aj na zajtrajšie inovácie, musíme cielene prilákať nielen ruky, ale aj mozgy,“ uzatvára Katarína Garajová.